Dňa 10. septembra 1890 bola otvorená štátom podporovaná mestská /obecná/ MEŠTIACKA DIEVČENSKÁ ŠKOLA so 4 triedami a s vyučovacím jazykom maďarským. Škola bola v budove bývalej dievčenskej školy A. Kovarczovej. /Škola tu pôsobila 24 rokov/.

Mestské zastupiteľstvo rozhodlo 22. 4. 1891 o výstavbe novej budovy - zatiaľ jednoposchodovej, kde sa škola presťahovala 12. okt. 1891. Budova na Kubínyiho námestí bola postavená na mieste pôvodnej záhrady Kasína a stála 56 000 korún.
      Do meštianskej dievčenskej školy mohli byť prijaté žiačky po skončení elementárnej školy alebo po zložení prijímacej skúšky. Štúdium trvalo 4 roky.
      Učebný plän pripomínal nižšie gymnázium /na šitie, remeslá, obchod/ s tzv. kurzom ručných prác. V rokoch 1890-97 dievčatá šili horný odev pod vedením krajčírov a mali remeselnícke práce v 2 skupinách. Po 5 mesiacoch sa v učení striedali predpoludním a popoludní.
      Prestavbu budovy financovalo mesto s nákladom 35 000 korún a budova mala slávnostnú sálu s 8 oknami, zborovňu, fyzikálny kabinet, zasklené chodby na prízemí i poschodí, riaditeľňu a riaditeľský byt. Neskôr si škola z poriadaných koncertov a divadelných predstavení kúpila klavír, zriadila knižnicu a múzeum Kármana. Štátna podpora vzrástla zo 4 000 na 5 000 korún.

      V r. 1890-91 bolo na škole 82 chovaniek, neskôr sa počty zvýšili na 132 a v r. 1918 už na 304 žiačok, 8 tried v 4 paralelkách. Škola mala 11 učiteľov a 4 vyučujúce náboženstvá. V r. 1944 škola zanikla.(Drenko, J : Z histórie základných, meštianskych a hudobných škôl , 1995 )
      Roky 1919-23 boli poznačené bojom o charakter školy, o názvy, správcovstvo i obsah vyučovania v zmysle uplatňovania cieľov československej vzájomnosti. V rámci vyučovania sa klasifikovali mravy, pilnosť a úprava. Dievčence vystupovali s kultúrnymi programami v telocvični, Redute, ale i v Kalinove, Cinobani, Kotmanovej a s div. rozprávkou Princezná Pampeliška aj v Prahe. Školskými úradmi bola striedavo povolená jednoduchá frekvencia.
      V r. 1925 sa usporiadali pomery školy, klasifikačnou poradou sa škola zmenila na 3 triedy s povolením uvádzať IV. tr. ako kurz. Ďalej sa v dokumentoch archívu uvádza, že sa nevytvoril školský lekár, lebo podľa zákona musel mať k ošetreniu 2000 detí a v meste ich na školách bolo len 1580. Zvolený bol až v r. 1929. Školu pravidelne navštevovali zemskí školskí inšpektori.
      V r. 1927 /1. 3./ bola Min. školstva a národnej osvety poštátnená maď. škola.
      V r. 1929 bola vo februári škola zavretá pre mimoriadnu zimu. Pre stále meškanie vlakov a neskorý príchod žiačok na vyučovanie sa začalo vyučovať až 8,30 hod. a to v jednorázovej frekvencii /dopol./.
      Dňa 12. a13. sept. 1930 navštívil mesto T. G. Masaryk. V tomto roku si 150 rodičov ustanovilo rodičovské združenie, predsedu a 12-členný výbor. Učitelia dostali definitívu. V kronike sa ďalej píše, že zadržali Deň sporivosti a mieru slávnosti s programom, chodili na výlety, vychádzky, robili požiarne skúšky. Najvýznamnejšou udalosťou bol Telocvičný deň na hrišti Slávie spolu s chlapčenskou školou, kde sa predviedli v 10 druhoch športov. Do slov. tried zapísali 447 a to v10 tr. a do maď. tr. v 6. učebniach 262 žiačok. Inšpektor bol s priebehom a výsledkami školy spokojný.
      V r. 1936 sa spomínajú ťažkosti s nedostatkom odborných učiteľov. Uskutočnili školské manifestácie slovanskej vzájomnosti, schôdze rodičov pre uskutočnenie zákona o zmene mešt. škôl na obvodné školy meštianske. Konali predstavenia a poučné prednášky proti leteckým útokom, sadili stromčeky na Wilsonovom námestí. Dňa 14. septembra 1937 sa konali smútočné zhromaždenia k úmrtiu T. G. Masaryka.
      V máji 1938 prežívali kritické dni na ochranu št. samostatnosti a suverenity, povolávanie otcov do zbrane. Oslavy narodenín Eduarda Beneša vyzneli ako manifestácia za národnú jednotu. Slovenské meštianske triedy boli zo zákona v r. 1938 zrušené a znadili sa obvodné meštianske školy.
      Po obsadení Lučenca maďarskou Horthyho armádou žiaci prešli doslovenských meštianskych škôl v Tomášovciach, Kokave n/Rim.,( Štátny archív - kronika r. 1919 - 1935 )

      Povojnové roky školy sú zapísané v mestských kronikách spolu s inými školami, dokumenty na škole nie sú.

      Naše vlastné dokumenty začínajú školskou kronikou z r.1962. Pred uvedením tejto časti histórie našej školy uvedieme niekoľko skutočností, ktoré nemôže obísť žiadne historické spracovanie.
      Širokej verejnosti je známe, že činnosť škôl v období rokov 1950-89 sa organizovala na základe politicko-organizačného zabezpečenia každého školského roka, kde sa zameriavalo na výročia, čím sa celkovo motivovala práca učiteľov i žiakov. Vyhlasované boli pionierske hry a súťaže, obsahom ktorých bolo plnenie rôznych úloh v školskej i mimoškolskej činnosti. Medzitým prebehlo aj množstvo rôznych spoločenských i školských reforiem. Musíme konštatovať, že všetko to prinieslo mnoho dobrého i pochybného, vera síl i námahy od učiteľov, u mnohých odmietanie i vzdor, čo vyústilo k sankciám, následkom i tragédiám. Ani rehabilitácie neodčinili ani neodčinia žiadne krivdy.
      Každá doba má svojich hrdinov i ukrivdených. Nedostatkom zostane vždy to, že ľudstvo sa nepoučilo a nechce poučiť.
      Každý, kto číta tieto riadky i príp. podrobnejší text histórie našej školy, zistí istú analógiu, opakovanie chýb s presnosťou na desaťročia. Podrobné spracovanie rokov tejto školy až do dnešných dní zahŕňa rozsiahly materiál, dokonca s podrobným záznamom najlepších žiakov reprezentujúcich školu od rokov 1970-2000 a je záujemcom k nahliadnutiu u riaditeľa školy.
      Dúfame, že aj tento skrátený materiál mnohým, ktorí tu žili a pracovali, i desaťročia, veľa napovie, pozdvihne náladu o mravenčej práci pri výchove mladej generácie. Spomeniete si na zápasy o úspech i priazeň, nie vždy docenenie, o dennodenne prežívajúci chod školy i doby. Preto možno toto spracovanie bolo potrebné a bude zadosťučinením všetkým, ktorí tu tvorili, vzdelávali a vychovávali, aby perspektívne ustúpilo novým trendom, záujmom. ( blížiacemu sa obchodu-silikátu )
      V školskej kronike z r. 1962 sa píše, že: /citujeme/ pre Lučenec postavili novú budovu a zriadili do nej všeobecnovzdelávaciu školu a naša vznikla pod názvom V. ZDŠ na námestí Kl. Gotwalda, pre obvod, z ktorého sa zgrupovali žiaci bývalej SVŠ a to budovu bývalej dievčenskej školy a budovu bývalej cvičnej školy pri Pedagogickej škole. Žiakov tvorili odsunutí žiaci zo SVŠ a I. ZŠ.
      Pri zrode školy bolo materiálne vybavenie veľmi úbohé a preto sa zakúpili učebné pomôcky v sume 28 000 Kčs. Premiestnením ŠJ sa získali 2 učebne v budove a zväčšila sa zborovňa. Zabudovali sa splachovacie záchody, urobili odkvapy, utesnili okná, prestavali sa hlinené kachle, vymurovalo skladište kuriva. V zberoch žiaci získali peniaze za 48 q papiera, 56 q železného šrotu a 397 kg gaštanov.
      V septembri 2009 začala veľá rekonštrukcia budovy školy. Vymenilo sa 99 vonkajšich okien, vymenila sa strešná krytina a obnovila sa vonkajšia i vnútorná fasáda. Slávnostná kolaudácia a zároveň otvorenie novej počítačovej učebne bolo 9. 11. 2010.